Hildegarda z Bingenu
O Hiledgarde z Bingenu, jednej z najpozoruhodnejších ženských postáv v stredoveku, ktorá sa vo všetkej skromnosti nazývala „indocta“ – čo by sa dalo preložiť ako nevzdelaná, môžeme pokojne hovoriť ako o teologičke, prírodovedkyni, lekárke, spisovateľke, vizionárke, skladateľke a psychologičke.
Napriek jej neľahkému detstvu, ktoré komplikoval dar – schopnosť vidieť veci pre bežného človeka neviditeľné, sa z nej stala na jednej strane veľkorysá a zhovievavá, na druhej strane nesmierne odvážna žena.
S pod jej rúk vyšlo cez sedemdesiat hudobných diel, tri obsiahle vizionárske knihy, jedna prírodovedná kniha a obrovské množstvo korešpondencie z bežným ľudom ale aj z vysokými cirkevnými predstaviteľmi.
Napriek tomu, že kázanie a výklad svätého písma bol v jej období výsadou kňazov, prostredníctvom svojich vízií vysvetľovala biblické citáty, vydala sa na cesty, na ktorých kázala, zaujímala závažné teologické stanoviská a nebála sa ostro kritizovať cirkevných a svetských hodnostárov.
Človek je v jej výkladoch súčasťou prírody a minerály, rastliny a zvieratá sú základným zdrojom v jej širokom liečebnom umení. Vo všeobecnosti hovorí, že život človeka pulzuje v takte prírody.
Hildegarda z Bingenu vytvorila dielo, ktoré sa možno viac prihovára dnešnému človeku ako človeku z jej doby a ponúka mu hlboké poznanie a inšpiráciu.